Zápis Sb + Triedenie Sb Tu

Hlasnite za nás v SONS (Anzusa-Love story)TUUU!

Ohodnotené blogy Tu

báječný život 02

8. února 2009 v 11:33 | zuzlik :) |  Báječný život
neviem ako ale napisala som pokracko xD je to thak odveci :D ale nfm :D teraz uz nebudem mat tolko casu na pisanie ale moznoze sa najde nejaky a napisem pokracko :D a nezabudnite davat komentiky :D



Zobudila som sa. Znova som nevedela kde som. Pozrela som sa po bielych stenách a čudných prístrojoch, na ktoré som bola zapojená. Počula som svoj pulz. Bol pravidelný. Ruku som mala skoro celú v sádre ale nebolale ma.
chcela som si spomenúť na moju minulosť, na všetko čo som prežila. Spomenula som si iba na včerajšok a na chvíle strávené v detstve a Edom. Na nič iné.
Neviem čo sa so mnou stalo. Cítim sa taká osamelá. Bolí to!! Bolí to!!! Chcela by som zakričať no nevládzem zo seba vydať ani hlásku.
Bolelo ma to. Nie ruka alebo hlava. Bolelo ma srdce, že vlastne neviem ako kto som. Bolela ma prázdnota v mysli. Bolelo ma vnútro.
Dvere sa prudko otvorili a stál v nich preľaknutý Ed. Pribehol ku posteli a chytil ma za ruku.
"Greys....." zašepkal potichu a pohladil mi tvár. Na tváry som vyčarila úsmev, nebolelo to, konečne bol niekto blízky pri mne.
Cez otvorené dvere vošiel lekár a policajt. Lekár si prezrel moje výsledky a kývol polišovi.
Policajt kývol hlavou na Eda a on vstal.
"Nie.." zašepkala som a Ed sa obrátil.
"Môžem tu ostať?" opýtal sa potichu Ed, policajt nútene prikývol a Ed sa ku mne vrátil.
Policajt si pritiahol stoličku a sadol si vedľa mňa z druhej strany.
"Pani Mollová...* začal a mne sa znova začali vybavovať nové a nové spomienky. Začala som si spomínať na školu. Na kamarátky....
"...neviete kto mohol na vás včera vystreliť a kto to mohol byť?"
"Nie...." zašepkala som a pozrela som sa na Eda. Pohľad mi opätoval. Vtedy som to zastrehla. Nepodobala som sa na neho. V každom človeku v rodine sa niekto na niekoho podobal. No ja som sa na Eda vôbec nepodobala a ani on na mňa. Je to vôbec môj brat?..
Postrehol môj čudný pohľad a vstal.
"Mal by som ísť. No skôr mali by sme ísť. Je vyčerpaná.....potrebuje si odýchnuť..." povedal potichu a policajt ho nasledoval.
"Nie..." znova som zašepkala to isté no nikto z nich sa neobrátil.
"Ed!.." povedala pom prosebne, zastal a polocajt prešiel okolo neho. Ed sa na mňa otočil a usmial sa.
"Oddýchni si...keď sa zabudíš budem pri tebe..." zakýval mi a ja som za ním natiahla zdravú ruku. Podišiel ku mne a chytil ma za ňu. Spokojne som zatvorila oči a pri jeho dotyku som po chvíľke zaspala. No myslela som len na to isté. Je to môj brat? A ak nie..kto to je?

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Aryana Aryana | Web | 23. února 2009 v 21:27 | Reagovat

superne...sice dost kratke :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama