Zápis Sb + Triedenie Sb Tu

Hlasnite za nás v SONS (Anzusa-Love story)TUUU!

Ohodnotené blogy Tu

Báječný život. 01

7. února 2009 v 8:54 | zuzlik :) |  Báječný život
no tato moja poviedka sa vytvorila uplnou nahodou...nudou a zacala som pisat...trosku mi to trvalo ale tak vsetko ma svoj cas...a davajte komenty lebo to neni ono ked sa snazite nieco hoco vymysliet a neokomentujete to...zytocna namaha a praca...a s tymi komentami myslim vo vsetkych clankoch...diky za pochopenie a teraz sup do citania :P

Nevedela som kde som. Cítila som iba zimu, ktorá sa hnala celým mojím telom a pulzovala mi žilami, do tempa srdca. Vedela som jediné. Žijem. Žijem po všetkom čo som si pred pár minútami vytrpela. Môj najväčší problém bol ten, že som nevedela kto som. Nevedela som si spomenúť koľko mám rokov, z kadiaľ pochácham, nevedela som si spomenúť na nič okrem môjho prebudenia pod holým nebom a postavou, ktorá stála obďaleč.
Na nič iné som nemyslela iba na beh. Musela som bežať. Jasné. Každý by bežal, keby vás naháňal ktoviekto a vôbec nemáte tušenia prečo vám ubližuje.
Vybehla som na kopec. Konečne som v diaľke uvidela malé svetielka. Bolo to mesto, alebo dedina. Proste niečo, čo bola moja záchrana.
"Neutekaj mi! Aj tak ťa dostanem.....!" počula som od zadu. Od hlasitosti zvuku som vicítila, že ten "zabiják" môže byť tak 100 metrov odo mňa. Zrýchlila som. Vedela som, že už dlho nebudem vládať bežať, bolelo ma celé telo a v mojej hlave sa včetko prekrúcalo.
Bežala som čo najkratšou cestou k tomu mestečku.
Pribehla som konečne ku prvej ulici a bežala som smerom ju jedinému domu, čo som tam videla. Musela som si oddýchnuť. Nevládala som.
Vytratila som sa pri tieni stromu a skryla som sa za neho.
Na začiatku ulici sa objavila postava. Nevidela som jej do tváre ale v ruke držala nožík. Samozrejme určený pre mňa.
Už by som najradšej vykríkla aby bolo po včetkom. Veď si ma aj tak nájde. Vtedy som pocítila jemný povrch ruky na perách a silné objatie.
Zľakla som sa.
"Pssst...." zašepkal mužský hlas a poslúchla som ho. Nevedela som prečo to vlastne robím, ale niečo mi hovorilo, že by som ho mala poslúchnuť.
Osoba prešla po ulici a mierla ku domu. Muž alebo neviem čo to bolo, ma ztiahol a zobral ma do auta neďaleko.
"Greys...." povedal potichu a otvoril mi dvere. Pomohol mi sadnúť si a zapol mi pás. Sadil si na miesto vodiča a rýchlosťou blesku sme z tade zmyzli.
"Ako si mi to povedal?" opýtala som sa prekvapene. Nevedela som kto je Greys no tušila som, že to má niečo spoločné so mnou.
"Greys! Voláš sa tak....som tvôj brat..."povedal cestou. A mne sa ocitlo v mysli toľko obrázkov. Mala som ju plnú hlavu. Pamätala som si ho. Je to môj brat. Vidím obrázky z detstva ako sa bijeme o čokoládu......o hrebeň....o počítač. Už som trochu mala jasno v hlave no vtedy sa za nami vyrútilo zo zákruty auto a blížilo sa rýchlo.
"Prepáč Ed...." zašepkala som a skryla som si tvár do dlaní.
"Grey....nič sa nestalo...sme spolu ako to má byť....už je dobre...neboj..." tíšil ma no ja som vedela, že toto nedopadne dobre.
"Skry sa! Zohni sa!" zakričal na mňa a ja som poslúchla, prehodil ma dekou a v tom nas auto šlo obehnúť a nazeralo dnu. Ed sa šoférovi pozdravil a robil sa že on o ničom nevie, auto nás obišlo a šlo ďalej.
Zdvihla som hlavu a vydýchla som si. Pozrela som sa na Eda. Na moje jediné spomienky a potichu som zašepkala.
"Ed?...Ja si nič nepamätám...." slzy mi vyhŕkli do očí a rozplakala som sa. V tom sa svetlá auta zablišťali pred našim autom a niekto vystrelil.... pocítila som ranu do ramena...a tmu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Adusch *spoluzakladateľka & spoluvlastníčka blogu * :D Adusch *spoluzakladateľka & spoluvlastníčka blogu * :D | Web | 7. února 2009 v 13:49 | Reagovat

Waúúú to je skveléé

2 Aryana Aryana | Web | 23. února 2009 v 21:25 | Reagovat

skveléé

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama